História obce

Najstaršia písomná správa o Brežanoch je z roku 1329. Dedina vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou už v druhej polovici 13. storočia. Obec je doložená z roku 1329 ako Boyak, neskôr ako Buyak, Buayak (1355), Bujakow (1786), Brežany (1956); maďarsky Buják, Sárosbuják.
 
Obec patrila začiatkom 15. storočia Cudarovcom, neskoršie Rozgonyiovcom, Joanelliovcom, v 19. storočí Pulskym.
 
V roku 1427 mala obec 15 port, v roku 1787 mala 16 domov a 107 obyvateľov, v roku 1828 mala 19 domov a 146 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a domácimi remeslami (tkáčstvom, košikárstvom a výrobou metiel).
 
Aj v minulosti i teraz patrili Brežany medzi malé osady. Boli filiálkou starobylej gréckokatolíckej farnosti Klenov o čom svedčí aj záznam v súpise z Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie z roku 1788. Obec je v súčasnej dobe aj filiálkou rímskokatolíckej farnosti v blízkom Bajerove.
 
JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Košíc a Prešova.
 
 
 
Národna kultúrna pamiatka
V dedine sa nachádza drevený gréckokatolícky chrám svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727, ktorý je jediný v okrese Prešov a tiež jediný v celej Šarišskej vrchovine. Na Slovensku je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.
 
Drevený kostolik
 
Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša trojpriestorového východného typu, jediný v okrese Prešov bol postavený v roku 1727 a obnovili ho v druhej polovici 18. storočia. Radí sa tým medzi najstaršie drevené kostolíky na Slovensku. V súčasnosti je kostolík plne funkčný a slúžia sa v ňom rímskokatolícke bohoslužby. Architektúru chrámu reprezentuje atypická zrubová stavba s výraznými vplyvmi gotickej rímskokatolíckej sakrálnej architektúry. Okienka sú vytvorené hlbokými zárezmi vo dvoch susedných trámoch zrubu. Zasklený otvor je opatrený jednoduchou železnou mriežkou. Barokový ikonostas pochádza z roku 1733. Kompozícia chrámu je ovplyvnená dreveným kostolíkom v Hevartove. Typická je samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strešnou konštrukciou lode. Má otvorenú podstienku slúžiaciu ako predsieň chrámu. Drevená zrubová stavba tohto chrámu sa skladá z presbytéria s rovným uzáverom, pozdĺžnej lode a spomínanej prestavanej veže. Presbytérium tvorí spolu s loďou jednotný celok. Má lomený strop, zatiaľ čo v lodi je rovný. V interiéri je trámová konštrukcia mazaná hlinou. Vysoká sedlová strecha je pokrytá šindľom. Hlavný oltár je barokovú z roku 1782. Na murovanej menze je obraz Korunovania Panny Márie od Františka Ferdynandyho z roku 1782. Je vložený do stĺpovej oltárnej barokovej architektúry. Ikonostas je viacradový, čiastočne obnovený maľbami. Členený je točenými stĺpmi s vínnou révou. Zachováva tradičnú byzantskú schému rozmiestnenia ikon. Kráľovské dvere sú sekundárne a premiestnené za hlavný oltár, podobne aj diakonské dvere. Chrámová ikona sv. Lukáša evanjelistu ho zobrazuje plného elánu a v čínnosti, pri zapisovaní evanjeliových udalostí. V spodnej časti orámovania ikony sú vyobrazený kľačiaci fundátori chrámi a modliaci sa na kolenách k ukrižovanému Kristovi.
 
Kostolík je súčasťou historického cintorína, kde nie je problém nájsť hroby a kríže staršie ako 100 rokov. Hlavne železné kríže pôsobia určite pútavo. Časť cintorína je vyhrdená pre hroby novorodeniatok. Blízko seba sa nachádza 6 hrobov, ktorých dĺžka nepresahuje meter s drevenými krížmi nie väčšími ako 20cm. Pohľad na ne je určite zaujímavý aj desivý zároveň.

Táto stránka používa cookies

Táto stránka používa súbory cookie. Tieto nevyhnutné technické cookie, zabezpečujú správne zobrazenie stránky v prehliadači.

Rozumiem Vedieť viac